Začiatok stredoškolského života je veľká zmena. Nová škola, nové prostredie, noví spolužiaci a množstvo neznámych tvárí. Práve preto sme pre našich prvákov pripravili dvojdňový adaptačný program, ktorého cieľom bolo jediné – aby z jednotlivcov postupne vznikla trieda.
Hneď od prvých chvíľ bolo jasné, že nás čakajú dva dni plné zážitkov, smiechu, spolupráce a nových výziev. Žiaci mali možnosť spoznať svojich spolužiakov prostredníctvom zoznamovacích aktivít, tímových úloh a spoločných výziev. Postupne tak zisťovali, že aj keď sa možno na začiatku vôbec nepoznali, majú toho spoločného oveľa viac, než si mysleli.
Jedna loď, jeden tím
Jedným z najväčších zážitkov prvého dňa bol splav Hrona. Na vode sa ukázalo, že v tíme nestačí myslieť iba na seba. Každý člen posádky mal svoju úlohu a úspech závisel od spolupráce všetkých. Spoločné pádlovanie, koordinácia a občas aj nečakané situácie priniesli množstvo smiechu, ale zároveň prirodzene učili žiakov komunikovať a navzájom si dôverovať.
Po návrate nás čakal spoločný večer pri táboráku. V neformálnej atmosfére mali žiaci priestor rozprávať sa, smiať a spoznávať sa aj mimo školských lavíc.
Keď spolupráca nestačí len „na papieri“
Druhý deň priniesol sériu tímových výziev. Žiaci sa rozdelili do skupín a postupne prechádzali aktivitami, ktoré preverili ich komunikáciu, kreativitu, dôveru aj schopnosť riešiť problémy. Program bol postavený na piatich hodnotách BESST – So srdcom, Kreatívne, Spolu, Bezpečne a Náročne.
Pri niektorých úlohách bolo potrebné premýšľať netradične, pri iných si navzájom dôverovať a pri ďalších jednoducho nevzdať sa, keď prvý pokus nevyšiel. Najväčšou výzvou však bola úloha, ktorú bolo možné splniť iba vtedy, keď sa do cieľa dostali všetci.
A práve to bolo jedným z hlavných posolstiev celého programu: úspech jednotlivca je skvelý, ale skutočný tím sa počíta vtedy, keď za sebou nenechá nikoho.
Naša trieda, naše pravidlá
Na záver si žiaci vytvorili vlastnú „Dohodu našej triedy“ – päť pravidiel, na ktorých sa spoločne dohodli a ktoré následne podpísali.
Program sme uzavreli spoločnou reflexiou, počas ktorej sa žiaci mohli obzrieť za tým, čo počas dvoch dní zažili, čo nové sa o svojich spolužiakoch dozvedeli a čo si z adaptačného pobytu odnášajú.
Možno sme na začiatku nastúpili do autobusu ako skupina neznámych ľudí. Po dvoch dňoch sme však vystupovali s novými zážitkami, spoločnými spomienkami a najmä s pocitom, že táto trieda môže byť niečím viac.
Prišli sme ako jednotlivci. Odchádzame ako trieda.
